Viete aký má význam čistenie a aký je zmysel upratovania?

Skúsení profesionáli v čistiacom priemysle určite vedia, že význam čistenia a zmysel upratovania presahuje jednoduché uistenie sa, že čistená oblasť je bez nečistôt. Už od 12. storočia, kedy sa prvá krát použilo slovo „čistý“ je problém poskytnúť jeho jasnú definíciu. Avšak ak je problém definovať dôležitosť čistiacich povinností, ako môžeme očakávať, že zákazníci, facility manažéri či majitelia budov budú dbať na dôležitosť čistenia.

Definícia slova čistý

Čistý – bez špiny alebo znečistenia

Poďme do reality…

Aj keď má izba v hoteli toaletu vizuálne čistú a bez znečistenia, hosť však bude považovať miestnosť za špinavú a nebezpečnú ak v nej bude cítiť zápach.

Definícia čistenia                 

Neexistuje jediná definícia slova „čistenie“, ktorá by bola akceptovaná všetkými. Expert v čistiacom priemysle (Dr.Michael Berry na sympóziu inštitútu Cleaning Industry Reseach Institute) ponúka nasledovnú definíciu: „Čistenie je odstraňovanie viditeľnej a neviditeľnej nečistoty mechanickými a ručnými procesmi. Pričom ochrana zdravia bola, je a vždy bude primárnou výhodou a zmyslom upratovania“.

Čistenie je teda akýkoľvek systém, proces, alebo postup, ktorý odstraňuje viditeľnú a neviditeľnú špinu a pomáha chrániť ľudské zdravie.

Definícia čistoty                   

Čistota – stav, pri ktorom je niečo čisté, neušpinené, očistené, umyté, bez škvŕn, bez prachu, bez nenáležitých prvkov, napr. bez špiny na povrchu.

Ak na povrch nanesieme čistiaci prostriedok a povrch utrieme, to ešte neznamená, že je čistý. Neškolený, alebo nedbanlivý personál môže na povrchu zanechať  tzv. „živnú pôdu pre mikroogranizmy“, ktorá umožní zhromaždiť na povrchu viac nečistôt a zmarí účel čistenia.

Ak je cieľom čistenia vzhľad, stačí, ak povrch vyzerá čisto a vonia čisto. Ak je však cieľom čistenie kvôli zdraviu, potom je „čistý“ povrch ten, na ktorom nie sú prítomné nežiadúce a neviditeľné látky.

Ponímanie nežiadúcich a neviditeľných látok však môže byť subjektívne. Pre niekoho to je odstránenie „akejkoľvek živnej pôdy, na ktorej sa môžu uchytiť a žiť mikroorganizmy“, pre iného je hlavným problémom odstránenie „neviditeľných mikroorganizmov (napr. baktérií, vírusov, plesní, roztočov)“.

Meranie čistoty

Ako sa dá čistota merať?

Subjektívne, napríklad vizuálne (odstránené nenáležité prvky), čuchom (vôňa v miestnosti), hmatom (usadenie prachu na ploche).

Objektívne sa dá čistota a to, či bol proces čistenia efektívny a správny, zmerať a dokázať systémom monitoru ATP.

ATP je skratka pre enzým adenozíntrifosfát, čo je univerzálna energetická molekula nachádzajúca sa vo všetkých živočíšnych, rastlinných, baktériových, kvasinkových a plesňových bunkách.

Merač ATP rýchlo zmeria množstvo ATP na akomkoľvek povrchu – podlaha, kľučky, toalety, dávkovače, stoly, dvere, steny. Teda na všetkých dotykových bodoch, ktoré môžu byť pre ľudí z hľadiska nákazy potenciálne nebezpečné.

S meraním ATP je preto možné stanoviť kvantifikovateľný hygienický štandard čistoty a definovať, ako má byť povrch v jednotlivých oblastiach budovy čistý.

Zelené čistenie

Vplyv čistiaceho priemyslu na ekológiu je známy dlhodobo. Zelené čistenie však nabralo na význame a stalo sa trendovým v 90.-tych rokoch, kedy vznikla jeho jasná definícia:

„v rámci zeleného čistenia sú používané produkty a služby, ktoré znižujú dopady na zdravie a životné prostredie v porovnaní s podobnými produktmi a službami používanými na rovnaký účel“.

Možno boli spočiatku tieto alternatívne produkty menej účinné a drahé, dnešný trh s ekologickými čistiacimi produktami ponúka vďaka prísnej certifikácii rovnako efektívne, ak nie efektívnejšie produkty ako sú tie „tradičné“.

Sanitačné a dezinfekčné prostriedky

Pre odstránenie nežiadúcich a neviditeľných látok z čisteného povrchu sa musí povrch najprv vyčistiť a následne sa použije dezinfekcia – fyzická (odstránenie týchto látok suchou parou s objemom vody 5% a teplotou nad 120°C), alebo chemická (odstránenie týchto látok sanitačnými a dezinfekčnými prostriedkami).

Môže sa zdať, že je sanitácia a dezinfekcia je rovnaký „terminus technicus“. Aj v praxi sa často táto terminológia zamieňa.

Podľa požiadaviek na účinnosť musí dezinfekčný prostriedok zabiť aspoň 99,99% špecifikovaných baktérií. Sanitačné prostriedky musia zabiť 99,9% troch špecifikovaných baktérií v stanovenom časovom období.

Čistenie parou a zároveň ekologické dezinfikovanie. Suchá para svojim pôsobením nespôsobí len odstránenie (zničenie) aspoň 99,99 % patogénov, ale najmä dosahuje najvyšší stupeň hĺbkového čistenia a dezinfekcie v jednom kroku.

Pre jednotlivé oblasti budovy je preto potrebné vypracovať dôsledný hygienický program sanitácie a dezinfekcie aj za pomoci parného čističa alebo parného vysávača. Je dôležité venovať náležitú pozornosť štítku na sanitačnom a dezinfekčnom chemickom produkte a poznať na čo je produkt registrovaný. Je nebezpečné pri chemických produktoch len „niečo predpokladať“.

Oblasti na zlepšenie

Existuje niekoľko oblastí na zlepšenie čistiacich procesov a postupov. Okrem významnejšieho používania ekologických produktov je stále potrebné znížiť fyzickú námahu čistiaceho personálu. Používať viac efektívnejšej ekologickej čistiacej techniky – parný čistič. Používať ergonomické upratovacie náradie napríklad na bezdotykové čistenie toaliet. Zaviesť lepšie vzdelávanie čistiaceho personálu s cieľom posilniť ich vedomosti, dôležitosť a sebavedomie.

Upratovačky sa po stáročia riadili heslom „nemôžeme vyhovieť každému“.

Dnešní profesionáli v čistiacom priemysle majú priamy vplyv na to, či je budova, ktorú upratujú nielen tradične čistá, ale aj zdravá.